Slovenský raj túry: Letné, zimné, náročné a rodinné výpravy

Slovenský raj je jedným z najkrajších národných parkov na Slovensku, známy svojimi roklinami s rebríkmi, vodopádmi, hlbokými lesmi a krasovými planinami. Ponúka množstvo turistických trás rôznej náročnosti v lete aj v zime. Nasledujúci sprievodca rozdeľuje tipy na túry podľa sezóny a typu návštevníkov – od ľahkých letných prechádzok cez zimné výlety až po náročné výstupy pre skúsených turistov či trasy vhodné pre deti.

Pri každej túre nájdete základné informácie: štart, cieľ, dĺžku, prevýšenie, odhadovaný čas, upozornenia na riziká a odporúčané vybavenie, ako aj zaujímavosti na trase. Vždy si výlet naplánujte podľa svojich schopností a aktuálnych podmienok – v Slovenskom raji vás totiž čaká nezabudnuteľné dobrodružstvo v prírode.

Letné túry v Slovenskom raji

V letnom období sú chodníky Slovenského raja prístupné bez obmedzení (okrem ferraty Kyseľ, ktorá má sezónnu uzáveru). Môžete si vybrať z nenáročných prechádzok, stredne náročných výstupov roklinami až po ťažké celodenné túry plné rebríkov a stúpačiek. Nasledujúce trasy sú rozdelené podľa náročnosti:

Tomášovský výhľad	Blajzloch	Suchá Belá	Prielom Hornádu	Zejmarská roklina	Veľký Sokol	Piecky
2:30 h	1:15 h	3:30 h	4:30 h	2 h	6:30 h	4 h
8 km	4 km	9 km	12 km	4,5 km	18 km	11 km

Ľahké letné trasy

Tomášovský výhľad (okruh z Čingova)

• Štart a cieľ: Turistické stredisko Čingov – výhľadňa Tomášovský výhľad – návrat do Čingova (okruh).
• Dĺžka: cca 8 km (možné skrátiť na ~5 km tam a späť rovnakou trasou).
• Výškové prevýšenie: cca 300 m.
• Orientačný čas: 2,5 hodiny pohodovým tempom.
• Možné riziká a vybavenie: Trasa vedie lesným chodníkom do mierneho kopca, bez technicky náročných úsekov. Pri Tomášovskom výhľade dávajte pozor – ide o odkrytú skalnú hranu bez zábradlia, takže deti držte pevne za ruku a nepribližujte sa úplne k okraju. V prípade mokrého terénu môžu byť kamene šmykľavé, pomôžu kvalitné turistické topánky.
• Zaujímavosti: Tomášovský výhľad je ikonická vyhliadka Slovenského raja, z ktorej sa vám naskytne panoramatický pohľad na kaňon rieky Hornád a pri dobrej viditeľnosti aj na štíty Vysokých Tatier. Cestou po žltej značke z Čingova míňate skalné útvary Ihla a Kazateľnica. Na vrchole si môžete oddýchnuť na plošine Tomášovského výhľadu a kochať sa výhľadom do Prielomu Hornádu z výšky približne 200 metrov nad riekou.

Blajzloch (jazero z Hrabušíc-Píly)

• Štart a cieľ: Osada Hrabušice – Píla (parkovisko) – jazero Blajzloch – späť do Píly (tam a nazad).
• Dĺžka: cca 4 km (tam aj späť).
• Výškové prevýšenie: do 100 m (takmer rovinatá trasa).
• Orientačný čas: 1 – 1,5 hodiny pešo.
• Možné riziká a vybavenie: Nenáročná prechádzka lesnou cestou vhodná aj pre menšie deti či menej zdatných turistov. Žiadne exponované úseky ani rebríky; stačí základná turistická obuv alebo pevnejšie tenisky. Pri jazere pozor, brehy môžu byť mokré a klzké – dohliadnite na deti pri vode.
• Zaujímavosti: Blajzloch je malá vodná nádrž uprostred lesa, ktorú obklopuje tichá príroda. Na jazere je drevený mostík vedúci na malý ostrovček – ideálne miesto na krátku prestávku či piknik. Trasa vedie popri potoku a máte šancu vidieť lesné vtáctvo alebo stopy lesnej zveri. Ide o pokojný kút Slovenského raja ďaleko od rušnejších chodníkov, vhodný na oddychovú vychádzku v horúcom lete v tieni lesa.

Stredne náročné letné trasy

Suchá Belá (roklina z Podleska)

• Štart a cieľ: Autocamping Podlesok (Hrabušice) – roklina Suchá Belá – výstup na rázcestie Suchá Belá, záver – návrat po náučnom chodníku a červenej značke späť do Podleska (okruh).
• Dĺžka: cca 9 km (okružná trasa).
• Výškové prevýšenie: približne 470 m.
• Orientačný čas: 3,5 – 4 hodiny.
• Možné riziká a vybavenie: Táto trasa vedie jednosmerne proti toku potoka roklinou plnou rebríkov, stúpačiek a drevených lávok. Vyžaduje si pevnú obuv s protišmykovou podrážkou a sústredenosť na každý krok, najmä na mokrých skalách pri vodopádoch. Pre osoby trpiace strachom z výšok môže byť zdolávanie vysokých rebríkov (napr. pri Okienkovom vodopáde) náročné. V tiesňave býva vlhko a chládok – odporúča sa pribaľiť si nepremokavú bundu alebo plášť (vodopády môžu mierne oprskať) a v horúcich dňoch aj dostatok vody. V sezóne býva Suchá Belá veľmi obľúbená – rátajte s možnými zdržaniami, ak sa pred rebríkmi vytvoria rady turistov.
• Zaujímavosti: Suchá Belá patrí medzi najkrajšie rokliny Slovenského raja – prechod ňou je zážitkom v podobe dobrodružstva v divokej prírode. Čakajú vás romantické skalné útvary porastené machom a niekoľko malebných vodopádov: Misové vodopády, Okienkový vodopád (voda padá cez otvor v skale) či Korytový vodopád. Reťazami zaistené stúpačky vedľa zurčiaceho potoka dodávajú túre adrenalínový nádych. Po výstupe z tiesňavy sa ocitnete na planine Glac, odkiaľ sa po pohodlnom chodníku vrátite späť – po ceste sa môžete zastaviť na rázcestí Pod Vtáčím hrbom s výhľadmi na lesy Slovenského raja.

Prielom Hornádu (okruh z Podleska cez Ihrík)

• Štart a cieľ: Podlesok (Hrabušice) – Hrdlo Hornádu – Prielom Hornádu (západná časť) – Letanovský mlyn – hrebeň Ihrík – Hrdlo Hornádu – Podlesok (okružná trasa).
• Dĺžka: cca 12 km.
• Výškové prevýšenie: približne 400 – 500 m (najmä výstup na hrebeň).
• Orientačný čas: 4 – 4,5 hodiny.
• Možné riziká a vybavenie: Trasa vedie kaňonom rieky Hornád, kde chodník miestami tvorí len úzka železná lávska (stúpačky) upevnená v skalnej stene nad riečnou hladinou. Tieto úseky sú zabezpečené reťazami na pridržiavanie – pre osoby so silným strachom z výšky alebo menšie deti môžu pôsobiť exponovane. Pri zvýšenej hladine Hornádu či po dažďoch môžu byť skaly a stúpačky šmykľavé – vtedy túru radšej odložte. V tiesňave chodci prechádzajú v zástupe jednosmerne po lávkach, vždy iba jedna osoba na úsek medzi dvoma kotviacimi bodmi. Dôležité je dodržiavať bezpečnostné pokyny: neprekračovať zábrany, nevykláňať sa z lávok a dávať pozor na protiidúcich turistov (na úsekoch s reťazami sa treba navzájom vystriedať). Vybavte sa pevnou turistickou obuvou a pre istotu aj lekárničkou, keďže ide o odľahlejší terén.
• Zaujímavosti: Prielom Hornádu je fascinujúci kaňon, ktorý rieka Hornád vyrezala do vápencových skál. Po ceste uvidíte divoké pereje rieky, tiché riečne zákutia aj odrazy slnka na vodnej hladine v hlbokom tieni lesa. Na polceste sa nachádza lokalita Letanovský mlyn – bývalý mlyn, dnes obľúbené odpočívadlo, kde v letnej sezóne často nájdete bufet s občerstvením. Z mlyna vystúpite na vrch Ihrík, odkiaľ sa naskytne pekný výhľad na Prielom Hornádu zhora (oddych od vlhka rokliny v slnečnom lese). Celý okruh patrí k najatraktívnejším v Slovenskom raji – kombinuje adrenalínový prechod kaňonom a príjemnú prechádzku po hrebeni.

Zejmarská roklina (Dedinky – Geravy)

• Štart a cieľ: Dedinky (vodná nádrž Palcmanská Maša) – Zejmarská roklina – planina Geravy – späť do Dediniek (možný zostup pešo alebo zjazd sedačkovou lanovkou).
• Dĺžka: cca 4 – 5 km (výstup roklinou ~2 km, návrat rovnakou cestou alebo lanovkou).
• Výškové prevýšenie: ~240 m (prevýšenie medzi dedinkami a planinou Geravy).
• Orientačný čas: 2 hodiny (hore roklinou a lanovkou dolu; peší zostup rovnakou trasou by pridal ~1 hodinu).
• Možné riziká a vybavenie: Zejmarská roklina je jediná sprístupnená roklina na južnej strane Slovenského raja. Je kratšia a o čosi jednoduchšia než severné rokliny, no takisto obsahuje rebríky a stúpačky popri vodopádoch. Pri výstupe vzhůru úzkym kaňonom treba dávať pozor na mokré kamene a klzké drevené stupienky. Deti alebo menej skúsení turisti zvládnu Zejmarskú roklinu s pomocou – odporúča sa postupovať pomaly, prípadne zaistiť najmenším detský sedák pre pocit bezpečia (rodič môže istiť lanom, hoci väčšina rodín prechádza bez istenia). V zime a na jar býva roklina pre veľa vody obtiažne priechodná, najlepší čas je leto. Pevná obuv je nutnosťou, prípadne rukavice pre lepší úchop reťazí.
• Zaujímavosti: V srdci Zejmarskej rokliny vás čaká séria malebných vodopádov, nazývaných Nálepkove vodopády (podľa hrdinu SNP kpt. Jána Nálepku). Najväčší z nich má výšku okolo 22 metrov a výstup popri ňom po sústave rebríkov je nezabudnuteľný zážitok. Po vyústení rokliny sa ocitnete na slnečnej horskej lúke Geravy, kde sa môžete občerstviť v horskej chate alebo si odpočinúť. Z Geráv máte výhľad na vodnú nádrž Dedinky hlboko pod vami. Späť do obce Dedinky sa dá v letnej sezóne pohodlne zviezť sedačkovou lanovkou, čo poteší najmä deti – lanovka Dedinky–Geravy bola po rokoch opäť spustená v roku 2023 a je jedinou svojho druhu na Slovensku.

Náročné letné trasy

Veľký Sokol (dlhý okruh z Hrabušíc-Píly)

• Štart a cieľ: Hrabušice – časť Píla (parkovisko, vstup do rokliny) – roklina Veľký Sokol – Glacká cesta (planina Geravy/Glac) – Hrabušice-Píla (návrat okruhom cez lesné cesty).
• Dĺžka: cca 18 km (celodenný okruh).
• Výškové prevýšenie: ~600 – 700 m (postupné stúpanie roklinou + výstup na planinu, potom klesanie späť).
• Orientačný čas: 6 – 7 hodín.
• Možné riziká a vybavenie: Veľký Sokol je najdlhšia roklina v Slovenskom raji a jej zdolanie si vyžaduje dobrú kondíciu. Fyzickou náročnosťou spočíva skôr v dlhej vzdialenosti než v technických prekážkach – hoci aj tu prekonáte niekoľko rebríkov a drevených lávok ponad vodu. V tiesňave je miestami hlboký terén, treba rátať s brodením plytkého potoka alebo balancovaním po kmeňoch stromov. Keďže ide o odľahlú trasu, zoberte si dostatok vody, energetickú stravu a lekárničku, signál na telefón môže chýbať. Ráno vyrazte včas, aby ste stihli okruh za svetla – návrat za tmy lesom by bol nebezpečný. Pevná obuv je nutnosťou, vhodné sú aj trekové paličky (pomôžu pri dlhom zostupe späť).
• Zaujímavosti: Roklina Veľký Sokol ponúka divokú nedotknutú prírodu ďaleko od hlavných turistických trás. V úzkom kaňone lemovanom vysokými skalnými stenami panuje ticho, ktoré narúša len šum potoka a spev vtákov. Prejdete popod mohutné balvany a popri vodopádoch ukrytých v tieni lesa – známe sú napríklad Malý a Veľký vodopád vo Veľkom Sokole. V závere rokliny vás čaká výstup po sústave rebríkov tiesňavou zvanou Róthova roklina, ktorá je bočným ramenom Veľkého Sokola. Keď vyjdete z chladu tiesňavy na planinu, ocitnete sa na širokých lesných cestách (planina Glac), kde si môžete oddýchnuť. Cestou späť natrafíte na horáreň či poľovnícku chatu a máte šancu zahliadnuť aj lesnú zver. Veľký Sokol je výzva, ktorá však skúsenému turistovi odhalí tajomné, málo navštevované zákutia raja.

Piecky (roklina a okruh z Píly)

• Štart a cieľ: Hrabušice – Píla (výstup) – roklina Piecky – vrch Piecky, záver – návrat lesnou cestou naspäť do Píly.
• Dĺžka: cca 11 km.
• Výškové prevýšenie: ~480 m.
• Orientačný čas: 4 hodiny.
• Možné riziká a vybavenie: Roklina Piecky patrí medzi menej frekventované, no obsahuje niekoľko náročných úsekov. Najznámejšou prekážkou je Veľký vodopád (cca 13 m), popri ktorom vedie vysoký kovový rebrík – pri výstupe budete prekonávať aj menšie vodopády Kaskády a Terasový vodopád pomocou rebríkov a stúpačiek. Buďte pripravení na to, že v niektorých úzkych miestach ste doslova pod skalným previsom a terén je vlhký. Reťaze na pridržiavanie môžu byť chladné a mokré – rukavice (napríklad cyklistické) zvyšujú komfort úchopu. Rovnako ako iné rokliny, aj Piecky sú jednosmerné nahor; naplánujte si túru tak, aby ste hore vyšli dostatočne včas a stihli sa vrátiť za svetla. Zídu sa pevné topánky s hrubou podrážkou a náhradné ponožky, ak by ste stúpili do vody.
• Zaujímavosti: Prechod roklinou Piecky je malým dobrodružstvom – na rozdiel od Suchej Belej je tichšia a divokejšia, s atmosférou hlbokého lesa. Pri výstupe uvidíte zaujímavé skalné útvary vyhĺbené vodou a môžete obdivovať hru svetla a tieňov na vodopádoch. V najvyššej časti sa roklina zužuje do skalného tunela, kde za hukotu vody vystúpite po rebríku vedľa spomínaného Veľkého vodopádu. Za ním nasleduje séria menších kaskád. Keď vyjdete z rokliny, ocitnete sa na lesnom chodníku, z ktorého sa dá odbočiť k vyhliadke Návršie s pohľadom na masív súvisiaci s planinou Geravy. Cestou späť do Píly vedie príjemná lesná cesta – v lete tu rastie množstvo lesných jahôd a malín, ktoré si môžete po ceste nazbierať.

Tiež objavte: Najlepšie túry a výstupy na Ďumbier

Zimné túry v Slovenskom raji

Slovenský raj je prístupný aj v zime – okrem ferraty Kyseľ, ktorá je sezónne uzavretá od 1. novembra do 14. júna. Zasnežená krajina má svoje čaro, no vyžaduje opatrnosť. Zimné túry odporúčame plánovať po bezpečných trasách mimo exponovaných rebríkov, alebo byť vybavený zimnou výstrojou (mačky, snežnice, skialpinistické lyže). Nasledujúce trasy patria k osvedčeným zimným tipom:

Tomášovský výhľad	Podlesok	Dedinky
2 h	3 h	3:30 h
5,5 km	10 km	8 km

Tomášovský výhľad v zime (z Čingova)

• Štart a cieľ: Čingov (parkovisko) – Tomášovský výhľad – Čingov (tam a späť po rovnakej trase).
• Dĺžka: cca 5 – 6 km (tam i späť).
• Výškové prevýšenie: ~250 m.
• Orientačný čas: 2 hodiny.
• Možné riziká a vybavenie: Výstup na Tomášovský výhľad po žltej značke je mierne stúpajúci chodník, ktorý v zime pokrýva sneh a miestami ľad. V lese môže byť prešľapaný chodník zasypaný čerstvým snehom, preto si vopred overte situáciu alebo použite snežnice, ak je snehu naozaj veľa. Odporúča sa mať turistické paličky a na zľadovatený terén protišmykové návleky alebo mačky – úsek ku koncu trasy vedie po skalnatom podloží, ktoré býva zľadovatené. Na samotnej vyhliadke pozor na okraj: v zime sa môže tvoriť snehový prevej (náveje snehu cez okraj skaly), ktorý sa môže odtrhnúť. Nikdy nevstupujte na okrajové prevysy a radšej si výhľad vychutnajte v bezpečnej vzdialenosti od kraja.
• Zaujímavosti: Zasnežený Tomášovský výhľad ponúka úžasnú zimnú panorámu – dole vidíte zamrznutý Hornád vinúci sa kaňonom a na obzore sa neraz črtajú končiare Tatier pokryté snehom. V zimnom tichu sú výhľady často ešte pôsobivejšie než v lete a stretnete tu podstatne menej ľudí. V snehu môžete zbadať stopy lesnej zveri (jelene, líšky) a ak budete mať šťastie, zahliadnete aj živé zvieratá pri hľadaní potravy. Táto túra je príkladom, že aj v zime sa dá bezpečne dostať na najznámejšie miesto Slovenského raja a zažiť ho v netradičnom období roka.

Podlesok – Kláštorisko (zimný výstup po Glackej ceste)

• Štart a cieľ: Podlesok (Hrabušice) – Kláštorisko (742 m n.m.) – Podlesok (tam a späť).
• Dĺžka: cca 10 km (5 km hore a 5 km späť).
• Výškové prevýšenie: ~300 m.
• Orientačný čas: 3 hodiny (výstup ~1,5 h, zostup ~1 h).
• Možné riziká a vybavenie: V zime neodporúčame stúpať na Kláštorisko roklinou (napr. cez Kláštorskú roklinu), ale radšej obchádzkovou trasou po tzv. Glackej ceste. Ide o širokú lesnú cestu (v lete cyklotrasa) vedúcu miernym stúpaním na planinu. Táto trasa je relatívne bezpečná – nemá exponované úseky ani rebríky. Rizikom môžu byť hlboký sneh (počas kalamity môže byť chodník nepriechodný) a nevyjazdená stopa. Odporúča sa preto vhodná zimná obuv, prípadne snežnice ak napadlo viac ako 30 cm nového snehu. Počas mrazov môže cesta namrznúť, takže užitočné sú aj mačky alebo protišmykové návleky. V zimnom lese dávajte pozor na padajúce konáre pri silnom vetre či oteplení. Vybavte sa teplým oblečením na vrstvách – výstup vás zahreje, no na vrchole Kláštoriska často fúka studený vietor.
• Zaujímavosti: Kláštorisko je známe ako historické útočisko – nachádzajú sa tu ruiny stredovekého kláštora kartuziánov. V zime býva areál kláštora pokrytý snehom, čo mu dodáva čarovnú atmosféru; môžete vidieť základy múrov obrysovo pod snehom a informačné tabule vám priblížia históriu miesta. Na Kláštorisku je tiež symbolický cintorín obetí Slovenského raja, kde môžete vzdať úctu horalom, ktorí zahynuli v tunajších horách. Z neďalekej vyhliadky na okraji planiny uvidíte zimnú krajinu planiny Mesačná hora a do dolín, odkiaľ ste vystúpali. Ak je otvorená horská chata na Kláštorisku (mimo hlavnej sezóny máva obmedzené otváracie dni), môžete sa zohriať teplým čajom. Výhodou tejto túry je, že kopíruje letné chodníky, takže sa nestratíte, ale zároveň sa vyhnete nebezpečným úsekom – ideálna voľba na zimný výlet pre milovníkov snehu.

Dedinky – Havrania skala (na snežniciach alebo skialpovou trasou)

• Štart a cieľ: Dedinky (795 m n.m.) – Stratenská píla – Havrania skala (1153 m n.m.) – späť do Dedinky (tam a naspäť).
• Dĺžka: cca 8 km.
• Výškové prevýšenie: ~360 m.
• Orientačný čas: 3 – 4 hodiny.
• Možné riziká a vybavenie: Táto túra vedie na jeden z najvyšších vrcholov Slovenského raja, a to v zimných podmienkach. Odporúčame ju skúsenejším turistom alebo v sprievode vodcu. Trasa z Dediniek vedie spočiatku lesnou cestou popri Stratenskej píle a potom strmším stúpaním hustým lesom na planinu. Sneh tu môže byť hlboký, preto sú snežnice veľmi vhodné, alternatívne skialpinistické lyže (v oblasti Geráv sú obľúbené skialpové terény). Lavínové nebezpečenstvo na tejto trase je zvyčajne nízke (ide prevažne o les a lúky s miernym sklonom), no po výstupe na vrcholový hrebienok pri Havranej skale dávajte pozor na okraj – na skalných bralách sa tvoria preveje snehu. V zlom počasí (hmla, sneženie) je orientácia náročná, preto si prineste mapu, kompas alebo GPS a nevyrazte neskoro popoludní. Samozrejmosťou je zimné oblečenie, náhradné rukavice, čiapka a termoska s teplým nápojom – počasie sa môže rýchlo meniť.
• Zaujímavosti: Havrania skala (1153 m) ponúka jeden z najkrajších výhľadov v Slovenskom raji – z vrcholu skalného brala sa pozeráte priamo do hlbokého údolia rieky Hnilec a na obec Stratená. V zime je tento pohľad ešte pôsobivejší vďaka kontrastu bielych plání a tmavých ihličnatých lesov. Na obzore vidno kopce Nízkych Tatier a Slovenského rudohoria. Cestou možno uvidíte stopy vlkov či rysov, ktoré v tejto odľahlejšej časti parku žijú skrytým životom. Výstup na snežniciach alebo lyžiach je zároveň skvelou ukážkou zimnej turistiky – zažijete ticho zasneženého lesa, kde pod snehom odpočívajú lúky planiny Geravy. Po návrate do Dediniek si môžete na chate Zámok (alebo v inej miestnej reštaurácii) dopriať teplé jedlo ako zaslúženú odmenu. Táto trasa spojí aktívny pohyb s objavovaním zimných krás raja, no vyžaduje rešpekt k horám a dobrú prípravu.

Náročné túry pre skúsených turistov

Nasledujúce trasy patria k najnáročnejším výzvam v Slovenskom raji. Vyznačujú sa buď technickou obtiažnosťou (dlhé rebríky, exponovaný terén, potreba istiacej výstroje), alebo väčším prevýšením a celkovou dĺžkou trvania. Sú vhodné len pre skúsených a dobre pripravených turistov, ktorí už majú prax s pohybom v takomto teréne.

Sokolia dolina	Ferrata HZS Kyseľ
6 h	3 h
15 km	6 km

Sokolia dolina (výstup roklinou so Závojovým vodopádom)

• Štart a cieľ: Podlesok alebo Čingov (ideálne Podlesok) – Hrdlo Hornádu – ústie Sokolej doliny – výstup roklinou Sokolia dolina – planina Glac (Biskupské chyžky) – Kláštorisko – zostup späť do Podleska. (Možné variácie trasy, dôležité je zahrnúť výstup roklinou Sokolia dolina do okruhu.)
• Dĺžka: cca 15 km (okruh).
• Výškové prevýšenie: ~700 m (celkové stúpanie vrátane výstupu roklinou a výstupu na Kláštorisko).
• Orientačný čas: približne 6 hodín (podľa zvolenej trasy a tempa).
• Možné riziká a vybavenie: Sokolia dolina je povestná svojou náročnosťou – ukrýva totiž najvyšší vodopád Slovenského raja, Závojový vodopád (około 75 m), popri ktorom vedie séria vertikálnych rebríkov. Výstup týmito rebríkmi predstavuje technicky najexponovanejší úsek turistických trás v celom parku. Iba pre skúsených! Pri lezení po takmer kolmých rebríkoch v úzkom skalnom komíne hrozí nebezpečenstvo pošmyknutia – vyžaduje sa maximálna opatrnosť, sústredenie a sila v rukách i nohách. Osobám trpiacim závratmi alebo neistotou vo výškach sa túra neodporúča. V Sokolej doline navyše stretávate minimum ďalších ľudí, preto pomoc v núdzi je ďaleko – treba byť sebestačný, mať lekárničku a ideálne parťáka na istenie. Niektorí skúsení turisti využívajú na najexponovanejších rebríkoch ferratový set (sedací úväz s tlmičom pádov a karabínami), hoci trasa nie je oficiálne ferrata – toto dodatočné istenie môže zvýšiť bezpečnosť. Odporúča sa aj prilba, keďže v úzkej rokline môže padať drobné kamenie alebo kúsky ľadu (na jar). Výstroj tvoria pevné vysoké topánky, rukavice na reťaze, dostatok vody a jedla – trasa je vyčerpávajúca. Túru plánujte iba za dobrého počasia; po dažďoch alebo v mokrom prostredí radšej počkajte, kým rebríky obschnú.
• Zaujímavosti: Odmenou za námahu v Sokolej doline je úchvatný pohľad na Závojový vodopád zblízka – pri výstupe rebríkom akoby preletíte popri vodnej triešti a cítite moc prírody na vlastnej koži. Okrem tohto veľkolepého vodopádu prekonáte aj ďalšie menšie kaskády (Skrytý vodopád, Bočný vodopád) v divokom skalnom prostredí. Sokolia dolina je menej navštevovaná, takže tu zažijete takmer pralesnú atmosféru s machmi a papraďami na skalách. Po úspešnom zdolaní rokliny sa ocitnete na planine Glac – v kontraste s tiesňavou široký lesný priestor, kde si môžete vydýchnuť. Mnoho turistov ďalej mieri na neďaleké Kláštorisko, kde si možno oddýchnuť a uvedomiť si, aký výkon máte za sebou. Sokolia dolina patrí k najcennejším perlám Slovenského raja a preverí vašu turistickú zdatnosť ako máloktorá iná trasa.

Ferrata HZS Kyseľ

• Štart a cieľ: Kláštorisko – ferratový nástup Kyseľ, nástup – ferrata Kyseľ (Kyseľ, časť Barikádový vodopád až Obrovský vodopád) – výstup na ústie Biskupských chyžiek (planina Glac) – Kláštorisko (okruh, možný zostup do Podleska).
• Dĺžka: cca 6 km (okruh z Kláštoriska).
• Výškové prevýšenie: ~300 m.
• Orientačný čas: 3 hodiny (samotná ferrata ~2 hod, plus prístup a návrat).
• Možné riziká a vybavenie: Ferrata Kyseľ je špecifická trasa, kde turista musí mať ferratový set – ide o zaistenú cestu kategórie C (stredne ťažká via ferrata). To znamená, že počas výstupu roklinou sa postupuje po železných stúpačkách, kramliach a rebríkoch v skalnej stene a istí sa pritom pomocou karabín a lana pripevneného ku skale. Bezpečnostné vybavenie zahŕňa: sedací úväz, prsné alebo kombinovaný úväz (odporúčaný), tlmič pádu s dvoma karabínami, prilbu a ferratové rukavice. Vstup na ferratu je povolený len s kompletnou výstrojou – na začiatku kontroľuje strážca alebo informačná tabuľa (výstroj sa dá v sezóne požičať v Podlesku). Technické riziká spočívajú v náročných kolmých úsekoch, kde sa spoliehate na sily rúk a nôh – napríklad výstup popri Obrovskom vodopáde. Pri nesprávnom istení hrozí pád z výšky. Ferrata je jednosmerná (ako všetky rokliny, zdola nahor). Dôležité: Ferrata Kyseľ je sezónne sprístupnená len od 15. júna do 31. októbra – mimo tohto obdobia je uzavretá kvôli ochrane prírody aj bezpečnosti (v zime je roklina nebezpečná). Plánujte ju teda iba v lete a na jeseň, v prípade búrky či silného dažďa do tiesňavy nevstupujte.
• Zaujímavosti: Kyseľ bol dlhé desaťročia uzavretý po požiari v roku 1976 a príroda sa tam mohla regenerovať. Ferrata HZS Kyseľ, otvorená v roku 2016, umožnila opäť obdivovať krásy tejto rokliny a zároveň zachovať jej divoký ráz. Počas výstupu ferratou uvidíte unikátne scenérie: Barikádový vodopád, ktorý sa valí cez nánosy popadaných stromov, Kaplnkový vodopád v romantickej skalnej “kaplnke”, a napokon Obrovský vodopád – majestátny, takmer 60-metrový vodopád, okolo ktorého vedie najexponovanejší úsek ferraty. Cestou sa často tvorí dúha v kvapkách vody a pocítite adrenalín pri každom výšvihnutí na kramľu. Okolie je pôsobivo tiché, stretnete tu napríklad aj salašníky – divé holuby alebo iné vtáctvo hniezdiace v skalách. Po výstupe ferratou vyjdete na planinu pri Biskupských chyžiach, kde sa môžete odistiť a vydýchať v pokojnom lese. Ferrata Kyseľ je jedinečný zážitok kombinujúci turistiku a horolezectvo – v rámci slovenských národných parkov ide o raritu. Pre skúsených a dobre vybavených návštevníkov predstavuje vrcholný zážitok zo Slovenského raja. (Nezabudnite si zakúpiť povolenie/vstupenku na ferratu v informačnom stredisku Podlesok alebo Kláštorisko – výnos z poplatku pomáha údržbe tejto zaistenej cesty.)

Rodinné dobrodružstvo: Slovenský raj tury s deťmi

Tieto trasy sú kratšie, jednoduché a bezpečné – ideálne pre rodiny s deťmi alebo nenáročných turistov. Majú minimálne prevýšenie a žiadne nebezpečné úseky, takže si ich užijú aj najmenší výletníci. Aj pri ľahkých trasách však treba dbať na bezpečnosť detí (najmä pri vyhliadkach či vode) a prispôsobiť tempo ich možnostiam.

Tomášovský výhľad	Sovia skala	Stratenský kaňon
1:30 h	1:30 h	1:45 h
2 km	3 km	4 km

Tomášovský výhľad pre deti (z kratšej trasy Spišské Tomášovce)

• Štart a cieľ: Okraj obce Spišské Tomášovce (značený chodník smer Tomášovský výhľad) – Tomášovský výhľad – Spišské Tomášovce.
• Dĺžka: cca 2 km (tam a naspäť).
• Výškové prevýšenie: do 100 m (len mierne zvlnený terén po okraj planiny).
• Orientačný čas: 1 – 1,5 hodiny aj s prestávkou na vyhliadke.
• Možné riziká a vybavenie: Táto trasa je veľmi krátka a jednoduchá – vedie lúkou a riedkym lesom z horného okraja obce priamo na vyhliadku. Povrch je hladký, vhodný aj pre terénny kočík (so zvýšenou opatrnosťou). Najväčším rizikom je samotná vyhliadka, ktorá nemá zábradlie – pri príchode na Tomášovský výhľad pevne držte deti za ruku a nedovoľte im behať v blízkosti okraja. Vybavenie netreba žiadne špeciálne, postačia pohodlné tenisky. V lete vezmite pre deti pokrývku hlavy a dostatok vody, cesta nie je dlhá, ale na slnku môže byť horúco.
• Zaujímavosti: Pre deti je Tomášovský výhľad veľkým dobrodružstvom – už samotný názov „raj“ vzbudzuje zvedavosť a na vyhliadke ich čaká wow-efekt z nádherného výhľadu. Uvidia hlboký kaňon Hornádu ako na dlani a môžu hádať, aké zvieratká žijú v lesoch pod nimi. Často tu poletujú dravé vtáky (sokol, jastrab) využívajúce vzdušné prúdy popri skalách – deti môžu pozorovať „lietajúce orly“. Trasa je dostatočne krátka, aby ju zvládli aj menšie deti pešo. Pokiaľ máte viac času, neďaleko Spišských Tomášoviec sa nachádza aj detské lanové ihrisko na Čingove alebo možnosť navštíviť zoo v Spišskej Novej Vsi, čím môžete deň s deťmi ešte obohatiť.

Sovia skala (vyhliadka z Čingova)

• Štart a cieľ: Turistické stredisko Čingov – Sovia skala – Čingov (okružná alebo rovnakou trasou späť).
• Dĺžka: cca 3 km.
• Výškové prevýšenie: ~120 m.
• Orientačný čas: 1 hodina (s deťmi možno 1,5 h).
• Možné riziká a vybavenie: Výstup na Soviu skalu je kratší a menej strmý ako na Tomášovský výhľad, zvládnu ho aj menšie deti s pomocou. Chodník vedie lesom, miestami po schodíkoch z koreňov a kameňov – treba dávať pozor, aby deti nezakopli, ale iné nebezpečenstvo nehrozí. Na vyhliadke Sovia skala sú skaly, z ktorých je výhľad, no nie sú také exponované ako Tomášovský výhľad; aj tak buďte opatrní a nedovoľte deťom liezť na okrajové skaly bez dozoru. Stačia bežné tenisky alebo detské turistické topánky.
• Zaujímavosti: Sovia skala je menšia, útulná vyhliadka nad Čingovom, odkiaľ vidieť meandre Hornádu a protiľahlé bralá. Deti zaujme názov – môžu počúvať, či nezačujú húkanie sovy (najmä podvečer tu žije výr skalný, najväčšia sova v Európe). Cestou lesom možno objaviť rôzne zaujímavosti: mraveniská pri chodníku, dutiny stromov, podľa ktorých dostala skala meno (sovy v nich hniezdia). Trasu je možné absolvovať ako naučný chodník, ak si vopred zistíte pár informácií o lese – môžete deťom ukazovať stopy zvierat, rôzne druhy listnatých a ihličnatých stromov alebo ich nechať zbierať šišky. Z vyhliadky uvidia aj strechy budov na Čingove, takže pochopia, kam vystúpili. Ide o vynikajúci krátky výlet napríklad po obede, kedy deti ešte nemajú dosť pohybu, ale dlhšia túra by už bola priveľa. Sovia skala im poskytne pocit, že tiež zdolali „vrchol“ a získali pekný výhľad za pomerne malú námahu.

Stratenský kaňon (prechádzka k Dobšinskej ľadovej jaskyni)

• Štart a cieľ: Obec Stratená (za kostolom smerom na bývalú cestu) – Stratenský kaňon – výver rieky Hnilec pri Dobšinskej ľadovej jaskyni – späť rovnakou cestou do obce Stratená.
• Dĺžka: cca 4 km (2 km tam, 2 km späť).
• Výškové prevýšenie: zanedbateľné (takmer rovina).
• Orientačný čas: 1 – 1,5 hodiny (tam aj späť).
• Možné riziká a vybavenie: Stratenský kaňon je vlastne starou cestou popri rieke, ktorá kedysi spájala Stratenú a oblasť Dobšinskej Ľadovej Jaskyne, kým nebol vybudovaný cestný tunel. Dnes je uzavretá pre autá a slúži peším a cyklistom. Trasa je široká a bezpečná, povrch asfaltový alebo štrkový – vhodné aj pre detský kočík či odrážadlá a bicykle pre deti. Prakticky tu nehrozí žiadne nebezpečenstvo pádu či blúdenia, stačí sledovať cestu kaňonom. Jediným rizikom môže byť blízkosť potoka Hnilec – dohliadnite, aby deti nebehali príliš blízko brehu, najmä keď je voda vysoká. V zime môže byť cesta zľadovatená (to potom radšej zvoľte inú trasu). Netreba žiadne špeciálne vybavenie, postačí pohodlná obuv, v lete prípadne repelent proti hmyzu (v tienistom kaňone bývajú komáre).
• Zaujímavosti: Prechádzka Stratenským kaňonom je ako cesta rozprávkovou dierou v skalách – obe strany údolia lemujú vysoké vápencové steny, miestami len pár metrov od seba. Deti budú očarené pocitom, že kráčajú v rozprávkovom tuneli vytesanom do hory. Cestou uvidia malebné zákutia riečky Hnilec, ktorá tu vytvára perejky a tône (môžete pozorovať pstruhy vo vode). Na konci kaňonu, po asi 30 minútach chôdze, dôjdete k vyvieračke a parkovisku pod Dobšinskou ľadovou jaskyňou. Tu sa môžete rozhodnúť, či si urobíte ďalší program: Dobšinská ľadová jaskyňa je svetoznáma ľadová jaskyňa (UNESCO) – v sezóne sa tu konajú prehliadky (vstup je však treba si časovať, lebo k jaskyni vedie ešte strmý výstup 20 min do kopca, čo by pre najmenšie deti mohlo byť náročné). Samotný kaňon však bohato stačí – cestou späť do Stratenej sa môžete zastaviť na detskom ihrisku v obci alebo na tradičné buchty na pare v Stratenskej píle (pohostinstvo vychýrené parenými buchtami) ak je otvorené. Táto nenáročná vychádzka ukáže deťom krásu prírody – vysoké skaly, zurčiacu rieku a tajomnú jaskyňu – a pritom ich príliš neunaví. Je vhodná aj ako zástavka či krátky výlet počas cestovania cez región Slovenského raja.

Záver

Veríme, že vám tento sprievodca pomôže naplánovať si nezabudnuteľné výlety v Slovenskom raji. Nech už sa vyberiete na ktorúkoľvek z odporúčaných trás, vždy rešpektujte pravidlá národného parku, chránte prírodu (nesmieť odpadky, nepohybovať sa mimo vyznačených chodníkov) a dávajte pozor na svoju bezpečnosť a bezpečnosť svojich blízkych. Slovenský raj ponúka nesmierne bohatstvo prírodných krás – prajeme vám, aby ste si ich užili naplno a šťastne sa vrátili z každého výletu. Pre tých, ktorí hľadajú výzvu, odporúčame tiež prečítať si Túru na Kráľovu Holu.